V tomto období hudobné časopisy a iné média začínajú pomaly maľovať nad punkom čierne mraky a dokonca ho vyhlasujú za mŕtvy. Sex Pistols sa dávno rozpadli, The Clash čoraz viac experimentujú, ostatným zoskupenia sa nepodarilo preraziť a do popredia sa dostáva new wave – štýl, ktorý bol pred pár rokmi stotožňovaný s punkom. Veď aj slovenskí punkeri Paradox, čo bol vlastne predchodca Zóny A si spievali “New wave je rytmus náš”. Koncom 70. rokov sa však tieto pojmy začínajú striktne oddeľovať. Kým punk sa stáva nálepkou pre tú radikálnejšiu gitarovú cestu, k new wave sú priraďované experimentálne konformnejšie zoskupenia s typickým využitím syntetizátorov (napr. New Order alebo Human League). Niektorí doboví autori dokonca označujú new wave ako komerčný punk. Práve new wave de facto patrí celá ôsma dekáda 20. storočia.
V roku 1981 vydávajú škótski The Exploited debutový album Punks not dead definujúci 3. vlnu punku – anarchopunk. Škóti síce stále stavajú na základných pilieroch punku (rebélia, nonkomformita, exhibicionizmus) no kombinujú ho s tvrdosťou skinheadskej subkultúry. Punker tejto vlny pripomína futuristického nepochopeného bojovníka. Dominantou vzhľadu je farebné číro na hlave, maskáče, ťažké topánky, množstvo nášiviek. Práve tento model sa stal najrozšírenejšou predstavou o punkerovi v našom stredoeurópskom priestore.


Napriek slabším reakciám kritikov, si u fanúšikov vydobil kultové postavenie a dokonca zabodoval v hitparádach, kde sa umiestnil na 21.mieste. V Československu sa z hľadiska nahrávok stali spolu so Sex Pistol prakticky jedinými dostupnými zahraničnými zoskupenia. Áno, boli tu The Clash, The Damned, Cockney Rejects, no pre väčšinu punkerov boli z hudobného hľadiska iba dva možnosti – tá melodickejšia alebo tá tvrdšia.


“Punk nie je mŕtvy, ja viem
Punk nie je mŕtvy, ja viem
Punk nie je mŕtvy, ja viem
Punk nie je mŕtvy, ja viem že nieje”