Majstrovstvá Európy z iného pohľadu

Autor: Stanislav Šimčík | 12.6.2012 o 21:16 | (upravené 13.6.2012 o 21:53) Karma článku: 6,43 | Prečítané:  836x

Zvykne sa hovoriť, že história sa opakuje. Niekde som však tiež čítal, že kto sa z nej nepoučí je odsúdený si ju zopakovať. Pri sledovaní tohtoročných ME vo futbale a násilností východoeurópskych fanúšikov, ktoré ju sprevádzajú sa paralela dá nájsť.

V strednej a východnej Európe došlo posledných 10 rokov k výraznému vzostupu futbalového chuligánstva. Kým 90. roky sa násilnosti na uliciach takmer výlučne prejavovali vo forme “rasovej vojny” rôznych pseudoskinheadskych hnutí voči národnostiam a iným ideológiám, nástup nového tisícročia priniesol do našich krajín novú, na šport naviazanú formu takéhoto správania.
Vo všebecnosti sa radikálni futbaloví fanúšikovia delia na dve skupiny – ultras a hooliganas. Ultras sa prejavujú výraznejšie po vizuálnej stránke, kedy za pomoci svetlíc, zástav a rôznych obrovských niekoľko metrových tlačív sa snažia podporiť svoj klub. Vo všeobecnosti ultras sú typickí pre južanské krajiny. Zo severu k nám prišla zasa kultúra hooligans. Tá je skôr nenápadnejšia a klub podporuje skôr chorálmi a pokrikmi, zástavy a svetlice chýbajú. Dôvodom je ich zákaz na štadiónoch z bezpečnostných dôvodov...
Začiatkom nového tisícročia k nám začali prenikať z Británie filmy s tématikou hooligans a futbalového násilia. Football Factory, Green Street Hooligans, Cass alebo The firm sa stali akýmisi návodmi ako na to. Aj keď sa všetky tieto filmy končia happyendom v podobe odsúdenia násilia, takmer celý dej sa okolo neho ho pútavo točí. V kombinácii so štýlovým oblečení na míle vzdialeného od kanád a bomberiek sa táto forma povzbudzovania stala lákavou aj pre tunajšieho fanúšika z bývalého komunistického bloku.

Pouličné bitky hlavne východoeurópskych fanúšikov na tohtoročných Majstrovstvách Európy  pripomínajú situáciu v Británii v polovici 70. rokov. Ekonomická úroveň krajiny vtedy vzrástla, čo umožnilo fanúšikom sprevádzať svoj tím nielen na výjazdových zápasoch v krajine ale aj v zahraničí. Pre mnohých Britov to bola častokrát prvá zahraničná cesta na kontinent. Futbal z výkonnostného (dominancia klubov v európskych pohároch) a fanúšikovského pohľadu zaznamenal svoj absolútny vrchol. Za každým vrcholom však nasleduje pád. Nedostatočné bezpečnostné opatrenia a nevhodný prístup klubov a polície voči fanúšikom mali za následok dve veľké tragédia, ktoré spôsobili škaredú jazvu na britskom futbale – tragédie na štadiónoch v Heysel a Hillsborough koncom 80.rokov. Ich bilancia bola dokopy 138 obetí.
Aj keď bezpečnosť sa na východoeurópskych štadiónoch za posledné roky zvýšila, pri pozeraní dnešných správ z Poľska stále mam pocit, že naša východná polovica Európy stále čaká na svoj Hillsborough. Boli tu už rozbité výklady, boli aj pästné súboje na uliciach, boli dokonca aj vraždy. Stále sa však dostatočne nezabránilo predchádzaniu týchto následkov. Nechcem maľovať čerta na stenu ale človek sa napriek evolúcii stále zvykne učiť iba zo svojich chýb.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?