Krátko o nenávisti

Autor: Stanislav Šimčík | 12.5.2012 o 20:09 | (upravené 12.5.2012 o 20:25) Karma článku: 13,58 | Prečítané:  2078x

Počas niekoľkoročnej anabázy v jednej anglickej predajni som sa občas – len tak z nudy zamýšľal čo vlastne spája okrem roboty náš kolektív. Hľadal som nejakú spoločnú kultúrnu alebo sociálnu entitu no hľadanie bolo dlhé mesiace bezvýsledné. Na to bol nás kolektív príliš rôznorodý. Počas jednej ľahšej nočnej smeny však som na spoločný znak prišiel – každý z nás nenávidel niekoho alebo niečo.

Tak napr.taký Nathan, prakticky môj najlepší priateľ. Ten nenávidel z celej duše študentov. Podľa jeho názoru britská mládež, ktorá sa rozhodla zavŕšiť svoje vzdelanie vysokoškolským diplomom nerobí nič iné iba pije a vyciciava verejné financie. O tom, že som rok zadarmo študoval kvôli nejakému vládnemu programu som mu radšej nerozprával…  v mene medzinárodného priateľstva.
Náš kolega Monty nenávidel každého okrem svojej najbližšej rodiny a základnej jedenástky futbalového klubu Norwich city. Jeho zoznam najúhlavnejších nepriateľov viedol klub Ipswich Town a vlastný sused. Tu by som však rozprávanie mohol aj ukončiť, veď susedia boli najväčšími nepriateľmi každého kolegu. To však neurobím.
Kevin nenávidel cudzincov. Hneď v prvý deň sa mi slovami “fucking polish” o tom zveril. Inak však išlo o celkom pracovitého človeka, ktorý okrem nenávisti dokázal aj milovať. Miloval rôzne psychedelické prášky a miloval ich stále, dokonca aj počas pracovnej šichty.
Veľmi dobrý kamarát Jason nenávidel svoju prácu. Občas sa mi zdalo,že tam bol za trest. Občas mi to aj potvrdil. Nenávidel ju a každému to dal každý večer aj vedieť.
Manažment nočnej smeny nenávidel manažment dennej smeny a Jasona. Upodozrievali ho z rozvracania morálky nášho tímu a možného strojcu prevratu. Vďaka senzačným odborom však ho nemohli nijakým spôsobom vyhodiť. Skutočná legenda predajne...
Poľskí kolegovia boli kapitolou samou o sebe. Ich najúhlavnejší nepriatelia boli ostatní príslušníci poľského národa. Svojich rodákov nevyhľadávali a v prípade začutia reči predkov sa nebezpečne rýchlo vzdialili. Ich názor na imigračnú politiku Veľkej Británie by sa dal zhrnúť do vety: “Ešte my a už dosť.”
Na nočnej smene nás bolo asi 40 ľudí. Spoločne sme nenávideli susedov,oportunistický kinder-manažment a príslušníkov dennej smeny. Každý z nás mal navyše aj osobný zoznam nenávidených objektov. Aj ja… Netreba nenávidieť!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?